Opar na perách: Liečba, príčiny a prevencia

Opar na perách je nepríjemné, ale veľmi bežné ochorenie spôsobené herpetickým vírusom. Objavuje sa, keď sme unavení, prechádzame ťažkým obdobím alebo sme v strese – skrátka vtedy, keď sa to hodí zo všetkého najmenej. Viete, ako sa brániť častým vytvorením oparu na perách?

Opar na pere: Príčiny nie sú vždy zrejmé

Opary na pere sú spôsobené jedným z najbežnejších vírusov – konkrétne herpes simplex vírusom typu 1 (HSV-1). Často dochádza k jeho zámene s vírusom HSV-2, ktorý sa síce HSV-1 v mnohých ohľadoch podobá, ale na rozdiel od neho vyvoláva genitálne opary.

Herpes simplex vírus typu 1 sa šíri slinami alebo blízkym kontaktom. Môže sa preniesť pri bozkávaní, ale aj pri zdieľaní riadu, slamiek alebo uterákov s niekým, kto ním trpí. Infekcia vírusom HSV-1 sa veľmi často nijako neprejaví, a veľa ľudí tak vôbec nevie, že sa ním nakazili.

Akonáhle sa HSV dostane do tela, už v ňom zostane navždy. Usadzuje sa v skupine nervových buniek v tvári nazývanej trigeminálny ganglion, kde môže v neaktívnom stave vyčkávať niekoľko mesiacov aj rokov, kým sa prvýkrát aktivuje. V praxi to znamená, že opar na pere síce môžeme liečiť, ale nie je možné sa ho úplne zbaviť.

Akonáhle vírus niečo aktivuje, prebudí sa a cez nervy putuje k perám, na ktorých vytvorí pľuzgier naplnený tekutinou, známy ako opar. Príčiny, ktoré vyvolávajú aktiváciu vírusu ale nie sú vždy úplne jasné,  pri každom sú tiež odlišné. Obvykle sa jedná o zníženú imunitu, nezvyčajný stres, únavu, hormonálne zmeny alebo vplyv počasia.

Ako ovplyvňuje opar na pere psychosomatika

Aj keď sa nepodieľa na samotnom prenose vírusu, na vznik a závažnosť oparu na pere má psychika obrovský vplyv. Prejavenie oparu má veľmi často psychosomatický pôvod.

Chronický alebo akútny stres, depresia, úzkosť či obdobie prežívania intenzívnych emócií môžu oslabiť celkovú obranyschopnosť organizmu. To znamená, že je telo náchylnejšie na infekciu vírusom HSV, a ak už sa v ňom vírus nachádza, môže psychická záťaž viesť k jeho aktivácii.

Opar na pere: prenos

Vírus, ktorý opar na pere spôsobuje, sa šíri blízkym kontaktom. HSV sa tak najčastejšie prenáša bozkávaním alebo zdieľaním riadu, uteráka či hygienických pomôcok s niekým, kto vírusom trpí.

Prenášač nemusí mať žiadne viditeľné príznaky aktívneho oparu, a napriek tomu sa od neho môžete nakaziť. Šance na prenos sú ale oveľa vyššie, pokiaľ má dotyčný na pere opar, z ktorého vyteká tekutina.

Aké má opar na perách príznaky

Opar na perách má celý rad typických príznakov, ktorými sa prejavuje takmer u každého. Môžu sa ale samozrejme líšiť intenzitou a dĺžkou trvania. Príznaky oparu na pere obvykle prechádzajú týmito fázami:

• Pocit brnenia – Ako prvý príznak oparu sa typicky objaví brnenie alebo svrbenie na perách av ich okolí. Môže sa dostaviť niekoľko hodín alebo aj celý deň pred prepuknutím samotného oparu. Ľudia, ktorí na opary trpia často, už toto typické mravčenie dokážu okamžite rozpoznať.
• Vznik pľuzgiera – V mieste mravčenia sa postupne začne tvoriť pľuzgierik naplnený tekutinou. Je bežné, že sa pľuzgierikov objaví viac naraz a zhlukujú sa do skupiny.
• Prasknutie pľuzgiera – Po niekoľkých dňoch od svojho vzniku pľuzgieriky praskajú a uvoľňujú tekutinu. Táto fáza oparu môže byť pomerne bolestivá a nepríjemná, a opar je v tejto chvíli tiež najviac infekčný.
• Vytvorenie chrasty – Vriedky na perách sa po prasknutí začnú pokrývať žltkastou alebo hnedastou chrastou. V tejto fáze je bežné, že opar mierne krváca, keď chrasty popraskajú, napríklad pri jedle.
• Hojenie – Počas týždňa alebo dvoch sa koža pod chrastami obnoví a celý opar sa postupne zahojí. Opar môže počas hojenia nepríjemne svrbieť - je dôležité ho neškriabať a nechať úplne zahojiť, aby sa okolo pier netvorili jazvy.

Prvé prepuknutie oparu sa obvykle prejavuje najintenzívnejšími príznakmi. Ďalšie vytvorenia oparu už bývajú o niečo miernejšie.

Opar na pere u detí nie je výnimkou

Opar na pere nie je výhradou dospelých. Ba naopak – väčšina ľudí, ktorí trpia oparmi, sa vírusom HSV-1 infikuje práve počas detstva. Deti totiž nemajú dostatočne vyvinutý imunitný systém, a tak sa herpes simplex vírusom nakazí pomerne ľahko.

Napomáha tomu aj prostredie škôlky alebo školy, kde sú deti vo väčšej skupine a kde mnohokrát nie je možné zabrániť šíreniu vírusu prostredníctvom blízkeho kontaktu medzi deťmi, zdieľaného riadu alebo hračiek.

Napriek tomu, že je opar na pere u detí úplne bežný, je nutné zabrániť jeho prenosu na novorodenca. U tých sa totiž v prípade infekcie HSV môže vyvinúť závažné a potenciálne život ohrozujúce ochorenie zvané neonatálny herpes. Ľudia, ktorí v sebe majú herpes simplex vírus, by sa tak mali blízkemu kontaktu s novorodencom počas prvých týždňov jeho života vyhýbať, a to aj v prípade, že nemajú aktívny opar na pere.

Opar na pere: Liečba a babské rady

Ako sme už spomínali, opar na pere môžeme liečiť, ale nie vyliečiť. Aj keď sa zbavíte nepríjemného pľuzgiera, vírus HSV-1 v tele ďalej zostane. Napriek tomu existuje celý rad spôsobov, ako urýchliť hojenie a dokonca ako predchádzať častej reaktivácii herpes simplex vírusu.

Lokálne mastičky na opary

Najčastejším a najefektívnejším spôsobom liečby oparu na pere sú lokálne masti alebo krémy, ktoré sa nanášajú priamo na opar. Obsahujú zložky ako aciclovir a penciclovir, ktoré bránia množeniu HSV. Masti a krémy proti oparom by sa mali ideálne začať používať ešte pred vznikom pľuzgieriku, teda vo fáze, kedy začnú pery brnieť a svrbieť.

Lieky proti oparom

Prípravky s antivírusovými zložkami, ktoré nájdete v mastiach, si môžete zaobstarať aj vo forme tabliet. Fungujú na rovnakom princípe ako lokálne masti - tzn. najlepší čas, kedy ich začať užívať, je pred nástupom pľuzgierikov.

Náplasti proti oparom

Pri liečbe oparu na pere sú veľmi obľúbené aj náplasti. Znižujú riziko prenosu vírusu, chránia opar pred vniknutím infekcie zvonku a mnohokrát ho tak trochu zakrývajú, a pomáhajú tak aj z estetického hľadiska.

Domáca liečba oparu na pere

Na liečbu oparu sa často využívajú aj rôzne domáce recepty a babské rady, ktoré môžu pomôcť uľaviť od bolesti a urýchliť hojenie oparu. Ktoré sú tie najúčinnejšie?

• Gél z aloe vera – Aloe vera má prirodzene upokojujúce a protizápalové účinky, vďaka ktorým je skvelým pomocníkom na zmiernenie bolesti. Gél z aloe vera môžete nanášať priamo na opar na pere niekoľkokrát denne.
• Studené obklady – Studený obklad alebo kocka ľadu pomôžu znížiť opuch a uľaviť od bolesti, obzvlášť vo fáze tvorby chrasty, kedy môže byť opar bolestivý a niekedy aj krvácať.
• Tea tree oil – Antivírusové a antibakteriálne vlastnosti tea tree oil vám pomôžu zbaviť sa herpes vírusu a zníži riziko infekcie v mieste oparu.
• Lyzín – Aminokyselina lyzín, či už vo forme mastí, alebo doplnkov stravy, môže znížiť závažnosť oparu a frekvenciu aktivácie herpes vírusu.
• Sladké drievko – Môžete sa stretnúť aj s receptami založenými na koreni sladkého drievka, ktorý má antivírusové účinky.

Ako predchádzať oparu na pere

Oparu na pere môžete predchádzať v dvoch rovinách – buď prevenciou samotnej infekcie vírusom HSV-1, alebo, ak už herpes vírus v tele máte, prevenciou vzniku oparu.

Pokiaľ ste sa doteraz vírusom herpes simplex typu 1 nenakazili a chcete infekcii predísť, najlepšou prevenciou je vyhýbať sa blízkemu kontaktu s ľuďmi, ktorí ho prenášajú. Aj keď vzhľadom na rozšírenosť HSV-1 nie je možné predísť kontaktu s každým nakazeným, snažte sa o to aspoň v prípade, že má dotyčný aktívny opar na pere. Vyvarujte sa bozkávaniu, zdieľaniu riadu, uterákov, rúžov, balzamov na pery a ďalších predmetov, s ktorými nakazený prišiel do blízkeho kontaktu.

Ak viete, že herpes simplex vírus typu 1 v tele máte, a chcete sa vyhnúť prepuknutiu oparu, môžete tiež prijať preventívne opatrenia. Nikdy nie sú stopercentné, ale môžu vám pomôcť znížiť počet vzniku oparov. Zo všetkého najdôležitejšie je vyhýbanie sa stresu, posilovanie imunity a udržovaniu celkového zdravia. U niektorých ľudí môže prepuknutie oparu spôsobiť aj nadmerné vystavenie sa slnečnému žiareniu, a tak môže pomôcť aj ochrana pred slnkom a používanie balzamu na pery s SPF.

#produkty#/vitaminovy-komplex-packy/