Sebavedomie pod lupou: 8 faktov, ktoré vás možno prekvapia

Sebavedomie… niekedy ho máme na rozdávanie, inokedy sa nám stratí skôr, ako stihneme povedať „dobré ráno“. Nech si pod ním predstavíte istotu v práci, pokoj pri rozprávaní pred ľuďmi alebo schopnosť postaviť si za svoj názor, jedno je isté: sebavedomie ovplyvňuje to, ako sa cítime, ako žijeme a ako sami seba vnímame.

V čase, keď nás sociálne siete lákajú k neustálemu porovnávaniu a tlak na výkon pomaly stúpa, je táto téma aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Práve preto stojí za to sa pri nej na chvíľu zastaviť. Pozrieť sa na sebavedomie trochu zblízka, s ľudským nadhľadom a zvedavosťou. A pritom využiť aj to, čo o ňom dnes vie veda, pretože tá nám niekedy dokáže ponúknuť odpovede, ktoré by sme nečakali.

Poďte sa s nami ponoriť do ôsmich fascinujúcich faktov, ktoré možno zmenia spôsob, akým premýšľate o sebe aj o druhých.

Sebavedomie má tvar písmena U

Keď sa obzriete späť, možno si všimnete, že vaše sebavedomie nikdy nebolo rovnaké. Detstvo býva často obdobím istoty a prirodzenosti. Dospievanie prináša neistotu, hľadanie a porovnávanie. A ranná dospelosť? To je kapitola sama o sebe. Človek sa snaží nájsť svoje miesto, zisťuje, kým vlastne je… A sebavedomie je ako na hojdačke.

Vedecky podložené sebavedomie

Veľká štúdia, ktorá sledovala viac než 15 000 ľudí počas 12 rokov, opisuje sebavedomie ako krivku v tvare písmena U. Ide postupne nahor, potom klesne a neskôr sa znovu zdvíha. Najvyšší bod dosahuje až okolo šesťdesiatky.

Je to vlastne upokojujúca správa. Ukazuje, že neistoty neznamenajú zlyhanie. Sú len prirodzenou súčasťou vývoja. A že istota nemusí byť najvyššia v dvadsiatke, ale môže rásť s každým ďalším rokom skúseností.

Genetika hrá rolu, ale život ju prepisuje

Možno vás to prekvapí, ale časť sebavedomia si nesieme v génoch. Takže niektorí ľudia sú skutočne „prirodzene sebavedomí“. Genetické predpoklady pre sebavedomie však našťastie nie sú niečo, čo by nám navždy určovalo životný scenár.

Z 25–40 % sme ovplyvnení genetikou. To znamená, že časť našej vnútornej istoty, temperament, citlivosť na stres či sklon k úzkostiam a strachom si nesieme v genetickej výbave. Nie je to však osud. Je to len náchylnosť, nie predurčenie.

Lucie Kolaříková

psychologička

Inými slovami, ak máte tendenciu byť citlivejšie, opatrnejšie alebo náchylnejšie k pochybnostiam, neznamená to, že sebavedomé byť nemôžete. Len možno potrebujete iný prístup, iné tempo a trochu viac láskavosti k sebe.

A práve toto je správa, ktorú by sme si mali pripomínať častejšie: sebavedomie sa dá učiť. A začína pri spôsobe, akým sami so sebou hovoríme.

Hudba ako prirodzená podpora nálady a odvahy

Poznáte to tiež? Idete do práce, hlava plná úloh, energia nikde… a potom vám v slúchadlách začne hrať vaša obľúbená pesnička. Zrazu zrýchlite krok. Zdvihnete hlavu. A svet sa zdá o niečo príjemnejší.

Vedecké štúdie potvrdzujú, že rýchla a rytmická hudba aktivuje centrá motivácie a odmeny v mozgu. Bazálne gangliá, čo je časť mozgu, ktorá podporuje pohyb, energiu a odhodlanie, reagujú na rytmus takmer okamžite. Mozog dostane signál „máš na to“ ešte skôr, než si to stihnete uvedomiť.

Playlist pre vaše sebavedomie

Ak teda občas potrebujete dodať odvahu, spríjemniť si ráno alebo zvládnuť náročný deň, hudba môže byť tým najdostupnejším nástrojom. Skúste napríklad playlist „Confidence Boost“, ktorý si môžete nájsť na Spotify. Niekedy stačí jedna rytmická pesnička a zistíte, že vám je tak nejako ľahšie.

Starostlivosť o seba ako malý denný rituál sebavedomia

Ráno ešte ani nedopijete kávu, ale už stojíte pri zrkadle. Opatrne uhladíte obočie, vyčistíte pleť, nanesiete sérum… a na malú chvíľu sa svet okolo spomalí. Aj keď ste práve v časovom strese, je to pár minút, ktoré patria len vám. Nie je to povinnosť, ďalšia položka v zozname úloh ani snaha o dokonalosť. Je to drobný rituál, v ktorom si dovolíte byť chvíľu sami so sebou. A možno práve preto má starostlivosť o pleť takú nečakanú silu.

Štúdia vplyvu sebapéče na sebavedomie

Štúdia spoločnosti Revlon a Fordhamskej univerzity ukazuje, že vedomé beauty rituály majú prekvapivo hlboký vplyv na psychiku žien. Akonáhle si doprajeme aj krátku chvíľu, keď o seba staráme s plnou pozornosťou, deje sa niekoľko vecí naraz:

• upokojuje sa nervový systém
• myseľ získava pocit kontroly
• a telo reaguje uvoľnením aj jemným posilnením sebavedomia

A to bez ohľadu na vek, typ pleti a na to, či za sebou máte skvelú noc, alebo ste spali tri hodiny. Starostlivosť o pleť je totiž oveľa viac než kozmetika. Je to správa, ktorú si každé ráno posielame: „Záleží na mne. Som dôležitá.“

Čistá, zdravá pleť býva pre mnoho žien symbolom vitality a atraktivity. Keď si doprajeme starostlivosť vedome, posilňuje to nielen vzhľad, ale aj vnútornú istotu.

Michaela Gorčíková

špecialistka na vývoj produktov

Dlhšie mihalnice dvíhajú sebavedomie až o 70 %

A rovnaké je to aj s mihalnicami. Z nášho prieskumu vieme, že 70 % žien sa po používaní séra na rast mihalníc cíti sebavedomejšie. Nielen kvôli tomu, že mihalnice pôsobia dlhšie a výraznejšie, ale preto, že si každý deň pripomenú, že robia niečo len pre seba. Ten okamih pred zrkadlom, keď jemne nanášate štetčekom sérum ku korienkom rias, je niekedy silnejší než samotný výsledok.

Sebavedomie je nákazlivé. Doslova

Najskôr si všímate, že s niektorými ľuďmi sa cítite inak. Pri niekom ste uvoľnenejšie, viac samy sebou, máte väčšiu chuť rozprávať aj priestor premýšľať. A naopak, niekedy stačí pár minút s človekom, ktorý o sebe pochybuje, a zrazu začnete mať pocit, že nie ste dosť dobré ani vy.

Toto nie je náhoda. Ľudský mozog je totiž neuveriteľne sociálny organizmus. Vďaka zrkadlovým neurónom prirodzene napodobňujeme postoje, tón hlasu aj celkovú energiu ľudí okolo nás. Je to mechanizmus, ktorý nám pomáha orientovať sa vo svete, ale tiež jeden z dôvodov, prečo na nás pôsobí atmosféra skupiny alebo nálada blízkych.

Keď sme okolo ľudí, ktorí sú autenticky prepojení so svojou hodnotou, posilňuje to aj naše vlastné sebavnímanie.

Lucie Kolaříková

psychologička

S kým trávite najviac času?

Možno je teda dobré občas sa zastaviť a zamyslieť sa, v čej spoločnosti trávime najviac času. Ako sa popri tých ľuďoch cítime? Sme viac otvorené, isté, tvorivé? Alebo skôr napäté, neisté alebo príliš sebakritické? Nejde o to robiť veľké životné zmeny. Skôr si dovoliť byť častejšie s ľuďmi, ktorí v nás prebúdzajú to najlepšie, a menej s tými, ktorí nám neustále sťahujú energiu dolu. 

Najčastejšie mýty o sebavedomí (a prečo nás brzdia)

Sebavedomie je téma, okolo ktorej sa často vytvára množstvo nedorozumení. Možno ich počúvate od okolia, možno niektorým z nich aj sama veríte. A možno vás ani nenapadlo, ako silno vedia ovplyvniť to, ako sa v každodennom živote cítime. Keď má človek v hlave mylnú predstavu o tom, čo sebavedomie je, je potom oveľa ťažšie ho skutočne budovať. Poďme si teda prejsť niekoľko najčastejších mýtov, ktoré ženám stoja v ceste častejšie, než by sa mohlo zdať.

​​„Sebavedomie znamená aroganciu.“

Toto presvedčenie je azda najrozšírenejšie. A pritom má k pravde ďaleko. Pravá istota je tichá a pokojná, nepotrebuje sa predvádzať ani dokazovať svoju hodnotu na úkor druhých. Naopak, zdravé sebavedomie ide ruka v ruke s pokorou. Sebaistá žena sa nesnaží byť „viac“, len si dovolí byť sama sebou.

„Buď sa so sebavedomím narodíš, alebo nie.“

Tak to naozaj nie je. Ako pripomína psychologička Lucie Kolaříková:
„Sebavedomie je zručnosť. Mozog je plastický.“

To znamená, že nech sme vyrastali akokoľvek, sebavedomie sa dá učiť a posilňovať v akomkoľvek veku. Niekedy stačia drobné zmeny v tom, ako o sebe hovoríme, akú starostlivosť si doprajeme alebo akých ľudí si púšťame do života. Sebavedomie nie je výbava, ale proces.

„Sebavedomá žena sa nebojí.“

Toto je možno najškodlivejší mýtus zo všetkých. Vytvára dojem, že sebaistota a strach sa navzájom vylučujú. Ale tak to nie je. Aj sebavedomé ženy zažívajú obavy, pochybnosti, nervozitu. Rozdiel je v tom, že strachom neriadia celé svoje rozhodovanie. Vedia konať aj napriek nemu, krok za krokom. A niekedy s trasúcimi sa rukami. Ale idú ďalej.

Telo ako tichý ukazovateľ sebavedomia

Medzi tým, čo cítime vo vnútri, a tým, ako sa naše telo správa navonok, existuje hlboké prepojenie. Väčšina z nás má zažitú predstavu, že sebavedomie vychádza „z hlavy“, ale realita je oveľa celistvejšia. Telo totiž neustále vysiela signály smerom k mozgu a mozog ich, vedome aj nevedome, interpretuje.

Skúste si na okamih predstaviť dve verzie seba:

• prvú, ktorá je stiahnutá, s ramenami pri tele, pohľadom sklopeným k zemi
• a druhú, ktorá stojí vzpriamene, dýcha voľne, má uvoľnené ramená a otvorený hrudník

Stačí len prepnúť medzi týmito postojmi a už vnímate rozdiel. Nie je to len pocit. Držanie tela dokáže počas pár sekúnd ovplyvniť hladinu stresových hormónov, spôsob dýchania aj celkový tón nervovej sústavy. V okamihu, keď sa narovnáme, telo vysiela mozgu signál: „Som v bezpečí. Som tu. Zvládnem to.“ A keď sa cíti bezpečne telo, myseľ sa vyrovná takmer automaticky. Akoby sa nám vnútri otvoril priestor pre istotu, pokoj a prítomnosť.

Podporte telo aj zvnútra

Sebavedomie nezačína len v hlave, ale aj vo vnútri tela. Ak mu chcete pomôcť fungovať v rovnováhe, môžete siahnuť po našom vitamínovom komplexe, ktorý podporuje nervovú sústavu, pleť, vlasy aj celkovú vitalitu. Keď sa telo cíti dobre a má dostatok toho, čo potrebuje, odráža sa to aj na tom, ako sa cítime vo vlastnej koži. Pokojnejšie, istejšie, viac so sebou v súlade.

#produkty#/doplnky-stravy-pre-vlasy-nechty-plet/

Sebavedomie v rôznych kultúrach vyzerá úplne inak

Je fascinujúce uvedomiť si, že to, čo u nás pôsobí sebaisto, môže byť v inej časti sveta vnímané úplne inak.

• V individualistických kultúrach (USA, Kanada, západná Európa) je sebavedomie spojené s viditeľným úspechom, otvorenosťou, prezentáciou a výraznejším prejavom.
• V kolektivistických kultúrach (Japonsko, Južná Kórea, Čína) je naopak dôraz na skromnosť, rešpekt a harmóniu skupiny. Sebavedomie je tiché, vnútorné, nenápadné. Mocná sebadôvera, ktorá však nepotrebuje byť vidieť navonok.

A to je možno správa, ktorá prináša veľkú úľavu: neexistuje jediná správna forma sebavedomia. Každá z nás ho môže prežívať inak – a všetky verzie môžu byť zdravé.

Sebavedomie ako cesta, ktorá nikdy nekončí

Keby sme si z celého článku mali odniesť jedinú myšlienku, bola by to táto: sebavedomie nie je cieľ, ku ktorému raz dôjdeme. Nie je to odškrtnutý bod v diári ani jednorazový zlom. Je to proces. Jemný, živý a premenlivý vzťah, ktorý si so sebou budujeme.

A práve vďaka tomu sa dá posilňovať v malých, nenápadných chvíľach, ktoré by možno na prvý pohľad ani nevyzerali ako „práca na sebavedomí“. Ale sú.

Vedomá starostlivosť o pleť, ktorá nás na pár minút vráti k sebe.

Hlboký nádych, ktorý spomalí myseľ.

Pesnička, ktorá nám dodá odvahu urobiť o krok viac.

Povzbudivé slová namiesto kritiky.

Tieto drobnosti majú prekvapivú silu. Dovoľujú nám starať sa o seba a nechať sebavedomie rásť. Pomaly, prirodzene, bez tlaku na výkon.

Tak začnite pozvoľna. Začnite pri malých rituáloch. Sú to práve tie, ktoré nám pripomínajú, že naša hodnota nie je podmienená výkonom, vzhľadom ani dokonalosťou. Už tu dávno je. A keď o ňu staráme, rozkvitá.