Hovorili by ste takto s kamarátkou? Ako byť k sebe láskavejšia, keď sa nedarí

Keď kamarátka urobí v práci chybu, upokojíte ju, že sa to môže stať každému. Ak sa však to isté stane vám, ešte večer si vyčítate, ako ste mohli tak zlyhať. Prečo máme pre druhých toľko pochopenia, zatiaľ čo sebe neodpúšťame? Spolu s psychoterapeutkou a sociologičkou Markétou Šetinovou sa pozrieme na to, odkiaľ sa berie náš vnútorný kritik a ako sa k sebe správať láskavejšie.

Nemusíte byť zo seba nadšená, aby ste sa k sebe správali pekne

Možno ste radu „majte sa rada“ počuli už toľkokrát, že vám skôr lezie na nervy. Čo s ňou máte robiť vo chvíli, keď ste pokazili prezentáciu, pohádali sa s partnerom alebo sa sama sebe práve nepáčite? Presviedčať samu seba pred zrkadlom, že ste úžasná, môže byť v taký deň ťažké.

Dobrý vzťah k sebe sa však pozná práve podľa toho, ako so sebou zaobchádzate, keď na seba práve nie ste hrdá. Vlastná chyba vás môže mrzieť bez toho, aby ste si kvôli nej museli celý deň nadávať. Pocit, ktorý zo seba máte, a spôsob, akým sa k sebe správate, totiž nemusia byť to isté.

To, aký vzťah máme k sebe samým, sa najviac prejaví vo chvíli, keď sa nám niečo nedarí. Keď urobíme chybu. Keď nás niekto odmietne. Keď nevyzeráme tak, ako by sme chceli. Vtedy sa ukáže, či sme na svojej strane, alebo proti sebe.

Markéta Šetinová

Markéta Šetinová

psychoterapeutka

Web | Podcast

Psychologička Kristin Neff opisuje tento podporný prístup v ťažkých chvíľach ako self-compassion, teda súcit so sebou. Zahŕňa láskavosť aj vedomie, že chyby a neistota jednoducho patria k životu nás všetkých. Rovnako ako by ste vypočuli kamarátku a pomohli jej vymyslieť, čo ďalej, môžete pristupovať aj sama k sebe.

A nie je to sebecké?

Rešpektovať vlastné potreby neznamená prehliadať potreby druhých. Keď po náročnom týždni odmietnete ďalšiu úlohu, nehovoríte tým, že vám na kolegoch nezáleží. Len beriete do úvahy vlastnú kapacitu. Aj takto môže sebaláska vyzerať v praxi. Bez veľkých gest a povinného nadšenia zo seba samej.

Odkiaľ sa berie hlas vnútorného kritika

„Zase si to nezvládla.“ „Ostatní toho stihnú oveľa viac.“ „Nemala si radšej mlčať?“ Vnútorným kritikom nazývame sebakritické myšlienky, ktoré hodnotia naše správanie, vzhľad aj schopnosti. Často prichádzajú tak automaticky, že ich prijmeme ako fakt. Na ich podobe sa pritom podieľajú skúsenosti z rôznych fáz života.

Žena sedí v posteli s hlavou v dlaniach

Rodina a vety, ktoré si nesieme ďalej

V detstve mnohé z nás často počúvali vety ako „Dvojka je síce fajn, ale tá jednotka by bola lepšia“ alebo „Neplač kvôli takej hlúposti“. Ak sa opakovali, ľahko mohli zanechať pocit, že naša snaha nestačí alebo že pre určité emócie jednoducho nie je priestor.

Škola a tlak na výkon

V škole sa k tomu často pridal dôraz na výsledky a porovnávanie so spolužiakmi. Ak prichádzalo uznanie hlavne za dobré známky, môžeme v dospelosti úplne rovnako posudzovať svoj pracovný výkon. Nevydarená prezentácia potom v našich očiach nie je len ojedinelé zaváhanie, ale rovno domnelý dôkaz, že na svoju prácu nestačíme.

Okolie a porovnávanie sa s druhými

V dospelosti pribúdajú očakávania okolia a tlak sociálnych sietí, kde často vidíme hlavne to, čo sa ostatným darí. Ľahko tak získame pocit, že život zvládajú lepšie ako my. Ich únavu, chyby a zlé dni totiž nevidíme. Náš vnútorný kritik tak dostáva ďalšie príležitosti pripomínať, v čom podľa neho zaostávame.

Vnútorný kritik neznie ako cudzí hlas alebo cudzí názor. Znie ako my. Práve preto je taký presvedčivý.

Markéta Šetinová

Markéta Šetinová

psychoterapeutka

Web | Podcast

Pomáha vám tento hlas ešte aj dnes?

Zmyslom tohto pohľadu do minulosti nie je hľadať vinníka. Prísnosť k sebe vám možno kedysi pomáhala získať prijatie alebo sa vyhnúť kritike zvonku. Dnes vám však už slúžiť nemusí. Keď si vnútorného kritika nabudúce všimnete, skúste sa na chvíľu zastaviť a opýtať sa: Pomáha mi táto myšlienka niečo vyriešiť, alebo ma len zhadzuje?

Bojíte sa, že bez tlaku a prísnosti zleniviete?

Ak ste na seba boli prísna celé roky, možno máte pocit, že práve vďaka tomu všetko zvládate. Už výskum z roku 2012 však ukázal, že láskavejší prístup k sebe môže motiváciu k zlepšeniu naopak podporiť. V jednom z experimentov dostali účastníci po neúspešnom teste povzbudenie, aby na seba neboli takí prísni. Následne venovali príprave na ďalší test viac času ako účastníci v kontrolných skupinách.

Žena sa v kúpeľni pozerá do zrkadla

Uznať chybu a zhadzovať samu seba sú dve rozdielne veci. Veta „Toto som podcenila, nabudúce si na prípravu nechám viac času“ pomenúva problém aj možnosť nápravy. Naproti tomu „Som úplne neschopná“ vám o ďalšom kroku nepovie vôbec nič. Môžete od seba vyžadovať zodpovednosť, a pritom so sebou hovoriť s rešpektom.

Vzťah k sebe vás sprevádza aj vo vzťahoch s druhými

Ľudia okolo nás prichádzajú a odchádzajú, ale sama so sebou strávite celý život. Záleží preto na tom, či si dokážete byť oporou, alebo si len vyčítate chyby. Láskavejší prístup k sebe nemusí prísť hneď. Buduje sa postupne, rovnako ako dôvera k blízkemu človeku.

Váš vzťah k sebe sa navyše priamo premieta do toho, ako fungujete s ostatnými. Keď o sebe neustále pochybujete, ľahko získate pocit, že musíte vyhovieť všetkým naokolo, aby ste si potvrdili svoju hodnotu. V takom nastavení je potom nesmierne ťažké odmietnuť aj drobnú prosbu alebo priznať, že vás správanie druhého zranilo.

Brať svoje potreby vážne však znamená dovoliť si ich vôbec mať a začať o nich prirodzene hovoriť. Napríklad úplne jednoducho: „Rada ťa uvidím, ale dnes už potrebujem zostať doma a vydýchnuť si. Dohodneme sa na inokedy?“

To, že to funguje aj v praxi, potvrdil výskum z Texaskej univerzity v Austine. Zo sledovania 104 párov vyplynulo, že ľudia, ktorí sú láskavejší sami k sebe, pôsobia na svojich partnerov ako starostlivejší a menej obmedzujúci.

 

Samozrejme nejde o záruku, že sebasúcit mávnutím čarovného prútika vyrieši všetky nezhody vo vzťahu. Ukazuje to však, že keď uberieme z prísnosti k sebe, môže sa uľaviť aj ľuďom v našom okolí.

Tri chvíle, keď môžete skúsiť inú reakciu

Ako to preniesť do bežného dňa? Keď nabudúce postrehnete kritickú myšlienku, skúste k nej pridať odpoveď, ktorá berie do úvahy aj to, ako sa práve cítite. Napríklad v niektorej z týchto troch situácií.

  1. Ráno pred zrkadlom

    Po krátkej noci vidíte unavenú pleť a kruhy pod očami. Okamžite vám napadne: „Vyzerám hrozne. Takto mám niekam ísť?“

    Skúste si na to odpovedať: „Dnes vyzerám unavene, pretože som jednoducho unavená. Čo by mi teraz ráno pomohlo?“

    Nemusíte predstierať, že ste sa vyspali do ružova. Môžete si však dopriať pokojné raňajky alebo pár minút v kúpeľni bez toho, aby ste na sebe hľadali ďalšie nedostatky. Aj bežná ranná starostlivosť o pleť sa môže stať príjemnou chvíľou pre vás samotnú, nie len ďalšou úlohou, ktorú treba splniť na jednotku.

  2. Keď sa niečo nepodarí

    Odošlete e-mail s nesprávnou prílohou a vzápätí vás prepadne hanba. „Teraz všetci vidia, že to nezvládam.“

    Láskavejšia reakcia môže vyzerať takto: „Poslala som nesprávny súbor. Mrzí ma to, hneď pošlem ten správny a ospravedlním sa.“

    Chyba tým nezmizne, ale získa konkrétne riešenie. Keď ju napravíte, môžete si do budúcna nastaviť drobnú poistku, napríklad si prílohu pred odoslaním vždy otvoriť. Pre svoju prácu tým urobíte oveľa viac, ako keď si budete celú situáciu donekonečna prehrávať v hlave. Z jedného prehliadnutia predsa netreba vyvodzovať závery o všetkých vašich schopnostiach.

  3. Večer, keď už toho bolo priveľa

    Sadnete si na gauč, ale očami stále kontrolujete, čo všetko ešte zostáva upratať. „Nemala by som ešte niečo urobiť? Ostatní toho predsa zvládnu viac.“

    Skúste sa zastaviť a povedať si: „Dnes už som unavená. Čo naozaj musí byť hotové a čo môže počkať?“

    Možno naozaj treba vyriešiť niečo neodkladné. Ostatné však môžete nechať na zajtra alebo niekoho požiadať o pomoc. Výčitky síce nemusia okamžite zmiznúť, napriek tomu si môžete dovoliť chvíľu oddychu. Nemusíte totiž čakať na moment, keď bude úplne všetko hotové, aby ste mali pocit, že si konečne smiete sadnúť.

Žena v župane odpočíva na balkóne s pohárom vody

Začnite jednou vetou

Keď sa nabudúce pristihnete, že si v duchu nadávate, na chvíľu sa zastavte a opýtajte sa: Povedala by som toto svojej kamarátke?

Na začiatok pritom stačí málo: vymeniť absolútne „vždy všetko pokazím“ za oveľa presnejšie „toto sa mi dnes nepodarilo“. A potom v pokoji premýšľať, čo vám pomôže ísť ďalej.

Nemusí to ísť hneď. Stačí, keď si to všimnete. To je prvý krok.

Markéta Šetinová

Markéta Šetinová

psychoterapeutka

Web | Podcast

Ďalšie otázky, ktoré vám možno napadnú

Čo presne znamená sebaláska?

Je to vzťah k sebe, ktorý zahŕňa rešpekt k vlastným potrebám aj spôsob, akým so sebou zaobchádzate. Napríklad keď po chybe hľadáte riešenie bez toho, aby ste sa kvôli nej zhadzovali.

Je sebaláska to isté ako sebavedomie?

Sebavedomím často myslíme dôveru vo vlastné schopnosti. Láskavý vzťah k sebe sa však prejavuje aj vo chvíľach, keď si práve neveríte alebo sa vám niečo nepodarí.

Prečo sebaláska nie je sebectvo?

Rešpekt k vlastným potrebám totiž neznamená prehliadanie potrieb ostatných. Pri rozhodovaní jednoducho počítate aj so sebou.

Ako spoznám, že si samu seba málo vážim?

Signálom býva časté zhadzovanie seba samej, zľahčovanie vlastných úspechov alebo súhlas s vecami, ktoré nechcete, len zo strachu z odmietnutia. Všímajte si opakujúce sa vzorce, nie ojedinelé pochybnosti.

Odkiaľ sa berie vnútorný kritik?

Podieľajú sa na ňom skúsenosti z detstva, tlak na výsledky v škole aj neskoršie vzťahy či porovnávanie sa s okolím. Jeho konkrétny pôvod sa u každého človeka líši.

Dá sa sebaláska naučiť aj v dospelosti?

Áno, spôsob, akým so sebou zaobchádzate, sa dá postupne meniť. Ak vás sebakritika dlhodobo vyčerpáva alebo obmedzuje, je úplne v poriadku pracovať na tom aj s psychoterapeutom.

Ako začať, keď na to nemám čas?

Využite situácie, ktoré aj tak bežne zažívate. Napríklad po drobnej chybe skúste namiesto výčitiek rovno pomenovať, čo sa dá napraviť.

Prečo sa stále porovnávam s ostatnými a ako s tým prestať?

Porovnávanie nám síce pomáha zorientovať sa vo svete, ale vyčerpáva, ak v ňom hľadáte hlavne vlastné nedostatky. Všímajte si, čo ho spúšťa, a skúste obmedziť napríklad obsah na sieťach, po ktorom sa cítite horšie.

Súvisí vzťah k sebe s tým, ako sa správam k druhým?

Určite. Ovplyvňuje to, ako vyjadrujete svoje potreby, ako si nastavujete hranice aj ako reagujete na neistotu. Rešpekt a blízkosť si však zaslúžite aj vtedy, keď na vzťahu k sebe ešte len pracujete.

Ako dlho trvá, kým pocítim zmenu?

Žiadny presný termín neexistuje. Pokrok môže vyzerať aj tak, že si prísnu myšlienku všimnete o niečo skôr a nenecháte sa ňou strhnúť na tak dlho.

Laura Brázdová Správa sociálnych sietí

Mojou hlavnou úlohou je plánovanie a tvorba obsahu na sociálnych sieťach a ich každodenná správa. Tvorím najmä pre platformy Instagram a Facebook, kde tiež odpovedám na vaše správy a komentáre. Milujem tanec, cestovanie a čas strávený s rodinou či priateľmi!

Zdroje informácií v článku: