To krásne si odovzdávame: Deň matiek ako oslava ženskej kontinuity a rituálov
Vzťah medzi babičkou, mamou a dcérou býva často vykresľovaný ako odovzdávanie „rodinného striebra“ v podobe múdrostí a rád. V skutočnosti je to však oveľa živší a dynamickejší proces. Je to neustály dialóg, tiché pozorovanie a spoločné zdieľanie, prostredníctvom ktorých si neodovzdávame len farbu očí alebo črty tváre, ale predovšetkým vzťah k sebe samým.
Deň matiek je preto krásnou príležitosťou na chvíľu sa zastaviť. Nielen poďakovať mamám za ich starostlivosť, ale aj si pripomenúť, čo všetko si ženy medzi sebou nesú ďalej. Od babičiek k mamám, od mám k dcéram – a niekedy aj naopak.
Dynamika učenia medzi generáciami
To najcennejšie sa medzi ženami len málokedy odovzdáva formou inštrukcií. Deje sa to skôr prostredníctvom zážitkov zakorenených v každodennosti. Dcéra vidí, ako sa na seba jej mama usmeje v zrkadle, keď si večer nanáša obľúbený pleťový krém, alebo ako babička s láskavosťou prijíma vrásky okolo očí ako mapu svojho života.
Práve v takýchto chvíľach vzniká vzťah k sebe samej. Je to niečo, čo si skladáme od malička, po malých častiach. Z toho, čo vidíme doma. Z toho, čo ženy okolo nás vnímajú ako bežné. Z toho, čo je nám blízke a bezpečné.
Nie každá rodinná skúsenosť je rovnaká a nie každý vzťah medzi ženami je jednoduchý. Napriek tomu v týchto väzbách často zostáva niečo cenné. Schopnosť odovzdať ďalej jemnosť, blízkosť, starostlivosť alebo silu, ktorá sa neprejavuje hlasno, ale o to hlbšie.
Medzigeneračný prenos funguje aj opačným smerom, než by sme čakali. Dcéry a vnučky neraz nevedome liečia to, čo ich matky a staré mamy nestihli alebo nemohli vyliečiť samy. Keď mladšia generácia začne vedome pracovať na svojom vzťahu k sebe, prestane sa trestať za nedokonalosť, naučí sa hovoriť nie a dovolí si oddychovať bez výčitiek, niečo sa mení aj v celom rodinnom systéme.
Psychológia to opisuje ako fenomén „prerušenia cyklu“, keď jeden človek vlastným uzdravením otvára novú cestu pre celú líniu. A práve preto je práca ženy na sebe samej vždy viac než len osobná záležitosť. Je to dar, ktorý putuje oboma smermi – aj k tým, ktorí prišli pred nami, aj k tým, ktorí ešte len prídu.
Rituály, ktoré vytvárajú vzťah k sebe
Keď sa povie rituál, nemusí ísť o nič zložité ani výnimočné. Práve naopak. Tie najdôležitejšie bývajú obyčajné. Chvíle ranného pokoja pred začiatkom dňa. Vitamíny po raňajkách. Popoludňajší čaj. Večerné odličovanie a pár minút pri zrkadle. Hydratačné sérum, ktoré sa stane známym gestom. Chvíľa, keď žena aspoň na moment obráti pozornosť sama k sebe.
Práve takéto drobnosti vytvárajú niečo trvalé. Nejde v nich o výkon, dokonalosť ani o to „robiť všetko správne“. Ide o vedomú prítomnosť. O okamih, v ktorom sa žena na chvíľu zastaví a vníma samu seba bez tlaku a bez zhonu.
Každá generácia má svoje vlastné podoby starostlivosti. To, čo kedysi predstavoval krém na nočnom stolíku alebo pravidelný nedeľný kúpeľ, môže mať dnes podobu premyslenej skincare rutiny, šetrného séra alebo cielenej starostlivosti o pleť aj celé telo. Forma sa mení, ale podstata zostáva rovnaká: venovať si pozornosť, ktorá nie je povinnosťou, ale návratom k sebe..
Starostlivosť o seba pritom nie je len príjemný bonus. Výskumy naznačujú, že láskavejší vzťah k sebe môže byť jedným z faktorov, ktoré pomáhajú lepšie zvládať stres a znižovať úzkosť aj psychickú záťaž.
- Zdroj: Ferrari, M., Hunt, C., Harrysunker, A., Abbott, M. J., Beath, A. P., & Einstein, D. A. (2019). Self-compassion interventions and psychosocial outcomes: A meta-analysis of RCTs. Mindfulness, 10(8), 1455–1473. https://doi.org/10.1007/s12671-019-01134-6
Kde sa berie vnútorná sila?
O vnútornej sile ženy sa často hovorí ako o schopnosti vydržať. Lenže skutočná sila nevyzerá vždy ako neustály výkon. Niekedy je oveľa tichšia. Je to schopnosť ustáť tlak a pritom zostať v kontakte sama so sebou. Nepopierať únavu, neprekračovať hranice vlastných síl – a vedieť si dopriať odpočinok.
Dcéra pritom nevníma len to, čo jej mama hovorí. Vidí najmä to, ako žije. Ako reaguje v strese. Ako hovorí sama o sebe. Ako zaobchádza so svojím telom. Či si dovolí spomaliť. Či sa k sebe vie správať s rešpektom aj v chvíľach, keď nie je všetko ideálne.
A práve tu sa medzi ženami odovzdáva niečo zásadné. Nielen odolnosť, ale najmä schopnosť byť k sebe láskavá.
Vnútorná sila neznamená, že vydržíme za každú cenu. Jej súčasťou je aj to, že sa naučíme rozpoznávať, kedy už je toho dosť, a dovolíme si podľa toho konať.
Z výskumov vieme, že chronický stres a dlhodobé preťažovanie nervovej sústavy vedú k opaku toho, čo chceme: k väčšej reaktivite, horšej schopnosti rozhodovať sa a postupnému odpojeniu od vlastných potrieb.
Skutočná odolnosť neznamená, že unesieme všetko. Znamená skôr to, ako rýchlo sa dokážeme po náročnej situácii vrátiť späť k sebe a zregenerovať sa zo stresu, ktorý nás vykoľajil. Práve táto schopnosť obnoviť rovnováhu, nie predstava, že všetko musíme zvládnuť, je cennou výbavou, ktorú môžeme odovzdať svojim dcéram do života.
Ako si dovoliť byť ženou
Byť ženou neznamená naplniť nejakú predstavu zvonka. Nejde o rolu, do ktorej sa máme vmestiť, ani o zoznam vecí, ktoré by sme mali stíhať. Oveľa viac ide o schopnosť vnímať samu seba. Počúvať vlastné potreby, hranice, rytmus. Vedieť rozlíšiť, kedy je potrebné vydržať – a kedy je naopak zdravšie povoliť.
Univerzálny návod na to neexistuje. To najdôležitejšie sa aj tu učíme skúsenosťou. Niečo prežijeme samy, niečo odkukáme od mám a babičiek a niečo si naopak uvedomíme až v momente, keď cítime, že to chceme robiť inak. Aj to je súčasť kontinuity. Nepreberať všetko bez zmeny, ale vziať si to dobré a prispôsobiť to nárokom nášho vlastného života.
Dobrý vzťah k sebe nevzniká z vonkajšieho hodnotenia. Nerastie z pochvaly ani z toho, že všetko zvládame bez chyby. Rastie zvnútra, z opakovanej skúsenosti, že samy sebe vieme byť oporou.
Vzťah k sebe samej sa tvorí v maličkostiach. Napríklad vo chvíli, keď si všimneme, že sme unavené, a namiesto ďalšej úlohy si doprajeme oddych – a nemáme z toho výčitky.
Patrí sem aj práca s naším vnútorným kritikom. Keď sa ozve, nemusíme ho nechať, aby nás prevalcoval. Môžeme si vziať vecnú časť jeho posolstva, ale nedovoliť mu, aby k nám ten hlas ďalej hovoril spôsobom, ktorý nás zraňuje.
Starostlivosť o seba môže mať mnoho podôb. Niekedy je to upokojenie, inokedy objatie seba samej, plač alebo zdieľanie s niekým blízkym. Niekedy je to snaha rásť a nevytvárať si návyky, ktoré nám dlhodobo škodia, ako napríklad prejedanie sa alebo nekonečné scrollovanie. V jadre ide o to, aby sme sa o seba dokázali emočne starať s vedomím, že na tom, ako sa cítime, naozaj záleží.
A keď sa nám to nedarí dokonale? Aj to k tomu patrí. Nemusíme sa za to trestať. Môžeme si len povedať, že nabudúce to skúsime inak a lepšie si postrážime, čo práve potrebujeme.
Žena žene učiteľkou
To krásne sa medzi ženami neodovzdáva len jedným smerom. Nie je to tak, že staršie vždy len dávajú a mladšie len prijímajú. Aj dcéra môže mame pripomenúť niečo dôležité. Napríklad ľahkosť. Spomalenie. Väčšiu jemnosť k sebe samej. Môže jej ukázať, že starostlivosť o seba samu nemusí byť až na poslednom mieste. Že nájsť si čas pre seba nie je sebectvo, ale zdravý základ.
Že dcéry nevnímajú len slová, ale aj každodenné vzorce správania, potvrdzuje aj štúdia z roku 2020. Tá skúmala 191 dvojíc mám a dcér vo veku 10 až 16 rokov a ukázala, že láskavejší vzťah mamy k sebe samej súvisel u dcér s lepším vzťahom k sebe aj k vlastnému telu.
- Zdroj: Ferrari, M., Hunt, C., Harrysunker, A., Abbott, M. J., Beath, A. P., & Einstein, D. A. (2019). Self-compassion interventions and psychosocial outcomes: A meta-analysis of RCTs. Mindfulness, 10(8), 1455–1473. https://doi.org/10.1007/s12671-019-01134-6
Deň matiek ako pripomienka toho, čo chceme niesť ďalej
Deň matiek môže byť krásnym momentom na zastavenie. Na uvedomenie si, čo sme vo svojej ženskej línii prijali za vlastné. Čo nám dáva silu, čo nás upokojuje, čo by sme chceli niesť ďalej a raz možno odovzdať aj ďalšej generácii.
A práve toto sa často neukazuje vo veľkých slovách alebo výnimočných chvíľach, ale v drobnostiach každodenného života. V spoločne strávenom čase, v malej pozornosti alebo v momente, keď si pripomenieme, že starostlivosť nie je len niečo, čo dávame druhým. Je to aj niečo, čo si samy zaslúžime.
Presne v tomto duchu pristupujeme k starostlivosti aj v deNature. Veríme v šetrné, premyslené kroky, ktoré žene nepridávajú ďalšie povinnosti, ale naopak jej pomáhajú cítiť sa dobre sama so sebou aj vo vlastnom tele.
Laura BrázdováSpráva sociálnych sietí
Mojou hlavnou úlohou je plánovanie a tvorba obsahu na sociálnych sieťach a ich denná správa. Tvorím najmä na platformy Instagram a Facebook, kde odpovedám aj na vaše správy a komentáre. Milujem tanec, cestovanie a čas strávený s rodinou či priateľmi!
