Prečo vo vzťahoch reagujeme na neistotu každý inak? O citovej väzbe s psychoterapeutkou Markétou Šetinovou
Včera ste boli na skvelom rande. Dnes napíšete správu, na displeji zasvieti „zobrazené“ – ale už hodinu žiadna odpoveď. Niekto si pomyslí, že má ten druhý zrejme prácu, a bez starostí pokračuje vo svojom dni. Iný bude každých pár minút kontrolovať telefón a premýšľať, čo urobil zle. A ďalší usúdi, že druhá strana evidentne nemá záujem, a kontakt pre istotu rovno zablokuje.
Jedna situácia, tri veľmi odlišné reakcie. Veľkú úlohu v tom zohráva to, ako sme sa v živote naučili zvládať neistotu a blízkosť. Práve tým sa zaoberá psychologická teória citovej väzby, známa aj ako attachment.
Čo je citová väzba
Teória citovej väzby opisuje, ako si vytvárame blízke vzťahy a ako reagujeme vo chvíľach, keď sa v nich necítime úplne bezpečne. Nejde pritom len o to, ako veľmi druhého človeka potrebujeme. Citová väzba ovplyvňuje aj to, ako znášame odlúčenie, ako hľadáme uistenie, ako komunikujeme svoje potreby alebo čo robíme, keď máme strach z odmietnutia.
Ako vznikla teória citovej väzby
Jej základy položil britský psychiater a psychoanalytik John Bowlby, ktorý sa zaoberal tým, ako deti reagujú na odlúčenie od opatrujúcej osoby. Na jeho prácu neskôr nadviazala psychologička Mary Ainsworthová známym „testom neznámej situácie“, pri ktorom sledovala reakcie malých detí na odchod a návrat rodiča.
V roku 1987 potom Cindy Hazanová a Phillip Shaver ukázali, že podobné princípy môžu pomôcť vysvetliť aj naše správanie v partnerských vzťahoch. Opísali tri základné vzťahové štýly: bezpečný, úzkostný a vyhýbavý.
Nejde však o tri nemenné škatuľky. Citovú väzbu je užitočnejšie vnímať ako spektrum – v rôznych vzťahoch aj životných obdobiach sa môžeme správať trochu inak.
Ako vyzerá bezpečná citová väzba
Bezpečná citová väzba neznamená, že nikdy necítime strach, neistotu alebo žiarlivosť. Rozdiel spočíva predovšetkým v tom, ako s týmito pocitmi pracujeme.
Ak nám partner niekoľko hodín neodpovedá, nemusíme automaticky predpokladať, že je niečo zle. Dokážeme pripustiť aj iné možnosti – napríklad že má veľa práce alebo jednoducho nemá telefón poruke.
Blízkosť neznamená stratu seba samého
Bezpečná citová väzba však neznamená, že všetko prijmeme a vlastné potreby odsuneme nabok. Keď nám niečo dlhodobo nevyhovuje, dokážeme o tom hovoriť, nastaviť si hranice a povedať, čo potrebujeme. Dokážeme si byť s druhým blízki bez toho, aby sme pritom strácali vlastnú samostatnosť.
Ako vyzerá úzkostná citová väzba
Pre úzkostné vzťahové tendencie býva typická zvýšená citlivosť na náznaky odmietnutia.
Správa bez odpovede potom môže rýchlo roztočiť kolotoč otázok: „Povedala som niečo zle? Už o mňa nemá záujem? Nemala by som ešte napísať?“
Môžeme začať kontrolovať predchádzajúcu konverzáciu, sledovať aktivitu druhého na sociálnych sieťach alebo intenzívne hľadať uistenie, že je všetko v poriadku.
Za podobnými reakciami často stojí predovšetkým strach, že o vzťah prídeme. Potreba blízkosti sama osebe, samozrejme, nie je zlá. Dôležité je postupne sa učiť vyjadrovať ju tak, aby nám pomáhala cítiť sa bezpečnejšie namiesto toho, aby našu neistotu ešte prehlbovala.
Kontrolovanie telefónu nie je slabosť. Je to pokus upokojiť nervový systém, ktorý je v panike.
Problém je, že táto úľava vydrží pár minút a potom potrebujeme ďalšiu. V terapii preto neriešime, ako prestať cítiť úzkosť, ale ako s ňou pracovať inak než impulzívnou reakciou.
Ako vyzerá vyhýbavá citová väzba
Vyhýbavé tendencie môžu na prvý pohľad pôsobiť úplne opačne. Človek vyzerá samostatne, nezávislo a pôsobí, akoby vzťah vlastne ani príliš nepotreboval. Keď máme vyhýbavý typ citovej väzby, môže nás aj úprimný prejav záujmu skôr vystrašiť.
Predstavte si, že po niekoľkých vydarených stretnutiach druhá strana napíše, že jej s vami bolo príjemne a chcela by vás vídať častejšie. Namiesto radosti zrazu začnete premýšľať nad všetkým, čo vám na nej nesedí. Píše príliš často. Je až príliš nadšená. Má iný vkus. Aj tak by to nikam neviedlo.
Hľadanie chýb niekedy vo vzťahoch slúži najmä na to, aby sme si znovu vytvorili bezpečný odstup.
Vyhýbavé reakcie si klienti často vysvetľujú tak, že jednoducho ešte nestretli toho pravého, že chyba je na druhej strane. Keď sa však na ich správanie pozrieme dôkladnejšie, rýchlo uvidíme, že tento pocit sa objavuje zakaždým v rovnakom okamihu: vo chvíli, keď sa druhý priblíži.
Náš odstup nemusí byť informáciou o nekompatibilite, ale o tom, že blízkosť v nás spúšťa potrebu vytvoriť si odstup. Keď si človek tento vzorec raz všimne, zvyčajne ho už nedokáže prehliadnuť.
V jednom vzťahu môžeme byť pokojnejší než v inom
To, že u seba spoznávate niektoré úzkostné alebo vyhýbavé reakcie, neznamená, že ste „úzkostný človek“ alebo „vyhýbavý typ“ vo všetkých vzťahoch a navždy.
Naše vzťahové reakcie ovplyvňujú skúsenosti z detstva, ale aj neskoršie vzťahy, aktuálna životná situácia a správanie konkrétneho partnera.
Vzťahová väzba nie je diagnóza, ale skôr spektrum, na ktorom sa rôzne posúvame s ohľadom na našu životnú situáciu a skúsenosti. Napríklad vedľa partnera s bezpečným attachmentom sa mnohí z nás tiež upokoja.
Vedľa človeka, ktorý komunikuje otvorene, je predvídateľný a rešpektuje naše hranice, sa preto môžeme správať úplne inak než vo vzťahu plnom neistoty.
Zároveň však nemôžeme všetku zodpovednosť za vlastné reakcie preniesť na druhého. Práve ich rozpoznanie je prvým krokom k tomu, aby sme s nimi mohli pracovať.
Citová väzba nie je ospravedlnením toxického správania
Teória citovej väzby môže pomôcť niektorým reakciám lepšie porozumieť, nemá však ospravedlňovať nevhodné správanie. To, že má partner úzkostné alebo vyhýbavé tendencie, neznamená, že musíme tolerovať nerešpektovanie hraníc, manipuláciu alebo dlhodobú emočnú nedostupnosť.
Ako postupne budovať bezpečnejšie vzťahové reakcie
Bezpečnejšie vzťahové reakcie sa zvyčajne budujú postupne. Začať môžeme tým, že si budeme všímať drobné automatické reakcie, ktoré našu vzťahovú neistotu posilňujú.
-
Zastavte sa a pomenujte, čo sa deje
Keď máte chuť už niekoľkýkrát skontrolovať telefón alebo naopak zo sľubne sa rozvíjajúceho vzťahu rýchlo utiecť, skúste najprv chvíľu nič nerobiť.
Pomenujte si, čo práve prežívate. Je rozdiel medzi myšlienkou „určite o mňa stratil záujem“ a uvedomením „teraz cítim strach z odmietnutia“. Už táto malá zmena vám môže dať priestor nereagovať okamžite.
-
Povedzte, čo potrebujete
Neistota ľahko vedie k výčitkám, mlčaniu alebo snahe získať uistenie okľukou.
Užitočnejšie býva povedať svoju potrebu priamo. Namiesto „nikdy na mňa nemáš čas“ napríklad „pomohlo by mi, keby sme sa vopred dohodli, kedy sa uvidíme“. Cieľom nie je vlastné potreby potlačiť, ale vyjadriť ich skôr, než z nich vznikne konflikt.
-
Všímajte si nielen chémiu, ale aj pocit bezpečia
Pýtajte sa sami seba, ako sa vo vzťahu cítite dlhodobo. Ste vedľa druhého väčšinou sami sebou? Rešpektuje vaše hranice? Dokážete sa spolu rozprávať aj o nepríjemných veciach? Zodpovedajú jeho činy tomu, čo hovorí?
Silná príťažlivosť je príjemná, ale pre spokojný vzťah je rovnako dôležité, či sa v ňom môžeme cítiť bezpečne.
-
Všímajte si svoje vzorce bez zbytočnej kritiky
Možno opäť skontrolujete telefón desaťkrát. Alebo začnete hľadať dôvody, prečo človek, ktorý sa vám ešte včera páčil, vlastne vôbec nie je pre vás.
Namiesto okamžitého hodnotenia skúste svoje reakcie najprv len zaznamenať. Čím lepšie im rozumieme, tým ľahšie môžeme nabudúce skúsiť zareagovať trochu inak.
Znalosť attachmentu má slúžiť na porozumenie, nie na obhajobu nášho správania alebo správania nášho náprotivku. Citová väzba vysvetľuje reakcie, ale zodpovednosť za správanie zostáva na každom z nás.
Vo svojej praxi vidím, ako ľahko sa z rýchlej diagnózy „on je vyhýbavý typ, dám mu čas“ stane dôvod, prečo zostávať vo vzťahu, v ktorom sa dlhodobo necítime dobre. Nemôžeme druhému pomôcť zmeniť sa, keď on alebo ona nechce.
.jpg)
Citová väzba sa môže postupne meniť
Dobrou správou je, že vzťahové reakcie nie sú nemenné. Nové skúsenosti nám môžu postupne ukázať, že blízkosť môže byť bezpečná a že svoje potreby môžeme vyjadrovať bez toho, aby sme pre ne boli odmietnutí.
Nemusíme preto pasívne čakať na dokonalého partnera ani sa zmieriť s tým, že budeme už navždy opakovať rovnaké vzťahové vzorce. Prvým a najdôležitejším krokom na ceste k zmene môže byť už samotné rozpoznanie chvíle, keď za nás začína konať strach.
Laura Brázdová Správa sociálnych sietí
Mojou hlavnou úlohou je plánovanie a tvorba obsahu na sociálnych sieťach a ich každodenná správa. Tvorím najmä pre platformy Instagram a Facebook, kde tiež odpovedám na vaše správy a komentáre. Milujem tanec, cestovanie a čas strávený s rodinou či priateľmi!
